8.2 Podmienky
Podmienkou nazývame ľubovolný logický výraz, t.j. taký výraz, ktorého výsledok je typu Boolean. Napr.:
A=16
(B>0) And (B<10)
Not Odd(A)
Sú jednoduché a zložené podmienky. Jednoduchými sú jedno porovnanie, jedna logická funkcia alebo jedna logická premenná. Zloženými sú jednoduché podmienky pospájané logickými operátormi - NOT, AND, OR a XOR.
Venujme veľkú pozornosť pri sformulovaní podmienok!
Ak potrebujeme negovať podmienku, potom ju uzavrieme medzi zátvorky a pred zátvorku napíšeme operáciu NOT. Tieto výrazy môžeme zjednodušiť pomocou DeMorganových pravidiel:
Not (A And B) = Not A Or Not B Not (A Or B) = Not A And Not B |
8.3 Riadiace príkazy
V normálnom prípade príkazy programu sa vykonávajú v tom poradí ako boli napísané - sekvenčne. Ale sú prípady, keď potrebujeme vykonávať rôzne príkazy podľa splnenia resp. nesplnenia istých podmienok. Stáva sa, že istý príkaz resp. skupinu príkazov potrebujeme opakovať niekoľkokrát. Na riadenie (vetvenie, opakovanie, skoky) každý programovací jazyk má svoje prostriedky - sú to tzv. riadiace príkazy.
V Pascale máme nasledujúce štyri skupiny takých riadiacich príkazov:
- Sekvencia: BEGIN END - zložený príkaz.
- Selekcie: IF, CASE (vetvenie).
- Iterácia: WHILE, REPEAT, FOR (cyklus).
- Bezpodmienečný skok: GOTO.
Každý program sa dá napísať pomocou prvých troch štruktúr. A ešte presnejšie - ľubovolný Pascalovský program sa dá zostaviť z prvkov BEGIN-END, IF a WHILE. Ostatné prvky (CASE, REPEAT atď.) slúžia pre pohodlnejšiu prácu programátora a pre lepšiu čitateľnosť programu.
Také programy, ktoré sú napísané iba pomocou prvých troch štruktúr (sekvencia, selekcia a iterácia) nazývame štruktúrovanými programami. Tento pojem sa úzko spája s menom holandského profesora E. W. Dijkstru (jeho prvý článok na túto tému bol publikovaný ešte v roku 1965).
8.4 Sekvencia - zložený príkaz
Zložený príkaz nie je nič iné, ako zoskupenie viacero príkazov a môžeme s nimi pracovať ako s jedným príkazom. Tam, kde môžeme napísať jeden príkaz, je možné napísať aj zložený príkaz. V rámci skupiny príkazy nasledujú sekvenčne jeden za druhým. Túto skupinu príkazov, tvoriacu zložený príkaz, v zdrojovom programe píšeme medzi "zátvorky" Begin a End.
Aj hlavný program je v podstate jeden zložený príkaz. Zložený príkaz budeme písať na všetkých takých miestach kde budeme chcieť vykonať viacero príkazov.
8.5 Bezpodmienečný skok
Pomocou príkazu GOTO môžeme presmerovať riadenie na iné miesto v programe. Ale program s množstvom príkazov GOTO sa stáva neprehľadným a veľmi ťažko sa modifikuje. Lepšie je používať také konštrukcie, ktoré majú iba jeden vstupný a jeden výstupný bod. Príkaz GOTO je zdedený z nižších programovacích jazykov a v štruktúrovanom programovaní môžeme ale aj mali by sme sa zaobísť bez neho. Aby sme ho mohli použiť, potrebujeme "označiť" ten príkaz, na ktorý sa presmeruje riadenie - na to slúži návestie. Návestie môže byť identifikátor alebo číslo od 1 až po 9999 za ktorým nasleduje dvojbodka. Tieto objekty musíme definovať v deklaračnej časti programu ako návestia pomocou služobného slova LABEL.
Príklad:
Príkaz GOTO používajte iba v krajnom prípade. Vždy sa dá nájsť vhodný prostriedok na vytvorenie algoritmu aj bez tohto príkazu. Jacksonov diagram dokonca ani nemá prostriedky na zobrazenie tohto príkazu.
|