Chod hore
Predchádzajúca stránka Nasledujúca stránka Začiatok kapitoly Koniec kapitoly Začiatok kurzu Koniec kurzu


3. VÝVOJ SOFTVÉRU


Riešenie konkrétneho problému pomocou počítača je výsledkom dlhého a zložitého pracovného postupu. S rozvojom výpočtovej techniky stále väčšia a väčšia časť tejto činnosti bude automatizovaná, ale podstatnú časť vždy bude musieť urobiť človek. Príčinou toho je, že počítač nevie rozmýšľať, nemá úsudok, vkus. Tá časť, ktorú vytvára človek vždy bude zdrojom chýb, lebo človek je v podstate nepresný. Samozrejme počítaču je ľahké byť presným - on pracuje podľa presného algoritmu. Rozdiel medzi strojom a človekom je v tomto, že človek dokáže vyriešiť aj také problémy, ktoré neboli do neho naprogramované. Ale ak človek pracuje podľa istých rozumných pravidiel, môže byť nie len rozumným ale aj presným.

Obr3_1
Obr. 3.1. Kroky vývoja softvéru

Pracovný postup tvorby programu od vzniku problému až po hotový produkt - program nazývame vývojom programu (program development). V prípade zložitej, veľkej úlohy sa jedná o systém z viacero programov - hovoríme o vývoji systému programov (system development). Je to vlastne programové vybavenie. Vývoj jedného programu resp. systému programov môže trvať týždne, mesiace dokonca roky - napr. programové zabezpečenie letiska. Vývoj softvéru (programového vybavenia) v podstate pozostáva zo štyroch základných častí: z analýzy, plánovania, kódovania a testovania. Prvé dve časti majú za úlohu riešiť problém, kým posledné dve realizujú riešenie, t.j. prevedú riešenie na jazyk počítača (viď Obr. 3.1).



3.1 Analýza

Počas analýzy si musíme uvedomiť: čo potrebujeme a aké máme možnosti. V tomto štádiu musíme určiť či naša úloha je riešiteľná, aké máme ciele, musíme odhadnúť čas a výdavky. V prípade väčších systémov táto časť vyžaduje obrovské vedomosti a skúsenosti. V tejto fáze riešenia musíme úlohu jednoznačne definovať z každého hľadiska, lebo bez presnej definície je veľmi ťažko pripraviť presný program. Týmto môžeme podstatne skrátiť čas riešenia ostatných fáz a vyvarovať sa väčšiny chýb. Ak nepoznáme presne úlohu, ostatné fázy riešenia môžu byť mylné a môžu vyžadovať viacnásobné opätovné riešenie.

Formulácia úlohy musí byť:

  • úplná,
  • zrozumiteľná
  • jednoznačná,
  • presná,
  • krátka,
  • názorná,
  • predvídateľná,
  • dobre postavená a delená.

V tejto fáze musíme si vyjasniť medzi inými aj to, že aké údaje bude vyžadovať, očakávať program a aké bude produkovať.

Ohľadom vstupných údajov (input) môžu vzniknúť nasledujúce otázky:

  • Aké sú vstupné údaje?
  • Aký je ich tvar?
  • Aké sú ich prípustné hodnoty?
  • Akým spôsobom sa ukončí vstup?
  • Či existujú špeciálne obmedzenia alebo podmienky?
  • Aké sú vzťahy medzi vstupnými údajmi?

Pre výstupné údaje musíme určiť:

  • Aké údaje musíme zachovať?
  • V akom tvare ich musíme zachovať?
  • Koľko je tých údajov?
  • Aké údaje musíme zobraziť?
  • Ako dokážeme tieto údaje vyrobiť?

Ako každá etapa, aj táto musí produkovať istý dokument. V prípade menších úloh týmto dokumentom je špecifikácia úlohy, čo je presnou formuláciou úlohy spolu s prípadnými zoznamami obrazoviek a údajov. V prípade zložitejších úloh pripravujeme plán systému. V závislosti od úlohy dokumentácia môže byť pár riadkov ale aj viaczväzkovou knihou. Každopádne dokumentácia musí byť taká, aby sa pomocou nej dali jednoznačne urobiť ďalšie etapy riešenia.