Chod hore
Predchádzajúca stránka Nasledujúca stránka Začiatok kapitoly Koniec kapitoly Začiatok kurzu Koniec kurzu


4. ZÁKLADNÉ VEDOMOSTI O DOSe


Tento krátky úvod je venovaný tým, ktorí nepracovali s DOSom vôbec alebo len málo. Uvedieme tie poznatky, ktoré sú potrebné pri ovládaní prostredia Turbo Pascalu alebo pri spustení programu.

Operačný systém počítača má za úlohu okrem zaistenia práce hardvéru aj zaistiť kontakt medzi užívateľom stroja a strojom. Do konca 90tych rokov tým bola prevažne niektorá z verzií DOSu (Disk Operating System). MS DOS je produktom MicroSoftu, kým Novell DOS - Novellu. Operačný systém v podstate má dva rôzne typy programov - rezidentné (vnútorné, ktoré sa stále nachádzajú v pamäti) a vonkajšie (ktoré sú v pamäti iba počas výkonu istých činností). Najprv uvedieme základné pojmy a potom najčastejšie používané príkazy DOSu. Uvedené príkazy sa nachádzajú vo všetkých verziách DOSu. A nakoniec uvedieme základné poznatky o inštalácií Turbo Pascalu.



4.1 Súbory, adresáre, disky


Programy, údaje ukladáme na disky do súborov, ktoré majú svoje meno. Celý názov pozostáva z dvoch častí: prvá pozostáva z 1-8 znakov a druhá z 1-3 znakov. Obe časti môžu pozostávať z písmen, číslic a z niekoľkých špeciálnych znakov. Prvá časť je povinná, všeobecne ju voláme menom programu. Druhá časť nie je povinná a voláme ju rozšírením (koncovkou) programu. Rozšírenie sa delí od mena programu bodkou (.) a vo väčšine prípadov je pevné (istým spôsobom ukazuje na typ, obsah súboru). V názve súboru sa nerozlišujú malé a veľké písmená. Prvým znakom v menách súborov sa môže vyskytovať iba písmeno alebo znak podčiarkovania. Uvedieme niekoľko príkladov:


TURBO.EXE, TURBO.TPH, PROGRAM1.PAS, _01.DAT


Súbor s koncovkou EXE je spustiteľný (EXEcutable) program, s koncovkou HLP je súbor pomôcok, nápoveda (HeLP), s koncovkou PAS je zdrojový Pascalovský program, s koncovkou DAT prevažne označujeme dátové súbory.

V prípade niektorých príkazov sú prípustné v názvoch súborov aj znaky ? a *. Pomocou nich môžeme sa odvolávať na celú skupinu súborov. Znak ? znamená, že na tom mieste môže byť ľubovolný, ale práve jeden znak. Znak * označuje ľubovolný počet ľubovolných znakov. Uvedieme niekoľko príkladov:

*.PASvšetky súbory s koncovkou PAS
Turbo.*všetky súbory s menom Turbo, na koncovke nezáleží
T*.EXEvšetky spustiteľné programy začínajúce sa na písmeno T
?.PASvšetky súbory s koncovkou PAS s práve jedným znakom v mene
??.PASvšetky súbory s koncovkou PAS s práve dvoma znakmi v mene
?P.PASvšetky súbory s koncovkou PAS s práve dvoma znakmi v mene z ktorých druhým znakom je písmeno P
*.??všetky súbory, ktorých koncovka pozostáva z práve dvoch znakov


Súbory sa nachádzajú v adresároch (directory). Doporučuje sa spolu patriace súbory ukladať do toho istého adresára - napríklad hry do adresára HRY, vonkajšie príkazy DOSu do adresára DOS, zdrojové programu, napísané v Pascale do adresára PASCAL. V názvoch adresárov môžu byť písmená, číslice a niektoré špeciálne znaky. Uvedieme pár príkladov:

HRY, DOS, PASCAL, TIBOR

Obr4_1
Obr. 4.1. Stromová štruktúra adresárov


Adresáre na diskoch vytvárajú tzv. stromovú štruktúru. Vyššie sa nachádzajúce adresáre môžu mať viacero podadresárov, každý z ktorých môže mať svoje podadresáre. Každý disk má svoju vlastnú štruktúru adresárov, ktoré logicky sú rovnaké a nezávisle od typu disku. V tejto štruktúre najvyššie sa nachádzajúci adresár je vytvorený pri formátovaní disku. Tento je tzv. hlavný resp. koreňový adresár (root directory) a označujeme ho znakom \ (backslash). V tomto adresári môžeme vytvárať ďalšie podadresáre a v každom podadresári znovu ďalšie podadresáre. V každom adresári (aj v základnom) sa môžu nachádzať súbory.

Medzi adresármi vždy je jeden, ktorý je aktuálnym. Z tohto adresára sa pozeráme na "svet". Všetky príkazy sa týkajú súborov nachádzajúcich sa v tomto adresári (ak to špeciálne nezmeníme). Pri štarte je to prevažne koreňový adresár. Adresáre môžeme meniť a aj zrušiť (príslušné príkazy uvedieme neskôr). Na obr. 4.1 je uvedená štruktúra adresárov charakterná aj pre okolie Turbo Pascalu.

Jednotlivé adresáre na disku pozostávajú zo záznamov. Medzi nimi sú záznamy súborov a záznamy adresárov, ktoré ukazujú na ďalšie adresáre. V našom príklade hlavný adresár (\) obsahuje 6 záznamov: 3 záznamy adresárov (DOS, PASCAL, HRY) a 3 záznamy súborov (Command.Com, Config.Sys, Autoexec.Bat). Každý záznam obsahuje nasledujúce informácie:

Name:Názov záznamu, ktorý obsahuje aj rozšírenie. Napr. Command.Com.
Attr.:Atribút (charakteristika) záznamu. Každý záznam môže mať viac charakteristík:
Directory: Záznam je adresárom.
VolumeId: Návestie adresára (má iba koreňový adresár).
ReadOnly: Súbor sa môže iba čítať, nemôže sa modifikovať.
Archive: Informačná vlastnosť, používajú ju niektorí systémové programy.
Hidden: Skrytý súbor. Pri obyčajnom výpise sa nenachádza v zozname. Je to istá ochrana voči náhodnej modifikácií resp. zrušení.
System: Systémový súbor, je súčasťou operačného systému.
Time:Čas a dátum vytvorenia resp. modifikácie záznamu.
Size:Ak je to súbor, potom je to jeho veľkosť v bytoch.


Obsah aktuálneho adresára môžeme prezrieť pomocou príkazu DIR. Napíšeme tento príkaz a stlačíme klávesu [ENTER]:

C:\>DIR [ENTER]

Ak aktuálnym adresárom je koreňový adresár disku C, potom podľa obr. 4.1 operačný systém vypíše na obrazovku nasledujúci zoznam:

Volume in drive C is PROBA
Directory of C:\
COMMANDCOM560811-26-947:00a
CONFIGSYS4146-07-949:34p
AUTOEXECBAT7286-07-949:50p
DOS 6-10-948:24a
PASCAL 6-10-948:24a
HRY 6-10-948:24a
6 File(s) 1040896 bytes free


PROBA je návestím koreňového adresára disku C:\ a označuje, že výpis obsahuje jeho záznamy. Ak záznam je súbor, potom on obsahuje názov, koncovka a veľkosť súboru. <DIR> znamená, že záznam je adresár. V tomto prípade sa neuvádza veľkosť. V oboch prípadoch na konci záznamu je dátum a čas jeho vytvorenia. Napr. Command.Com je súbor z 56081 bytov vytvorený 26. januára 1994 o 7 hod. Písmeno "a" znamená dopoludnia (ante meridiem). Popoludňajšie hodiny sú označené písmenom "p" (post meridiem). Poradie záznamov závisí od poradia vytvorenia resp. od príkazu DIR. Zoznam sa končí uvedením počtu záznamov a uvedením počtu voľného priestoru na disku v bytoch.

Každý adresár disku je charakterizovaný svojou cestou (path). Cestu zadáme tak, že napíšeme názov každého adresára počnúc s ním. Jednotlivé názvy adresárov oddeľujeme od seba znakom \. Cestu môžeme zadať aj absolútne vychádzajúc z koreňového adresára až po daný adresár. V tomto prípade cesta sa začína znakom \. Dve bodky (..) označujú bezprostredný nadadresár. Po štarte aktuálnym adresárom je koreňový a teda na adresár TIBOR sa môžeme odvolať dvojakým spôsobom (druhý využíva, že koreňový adresár je aktuálny a prvý je vždy správny):

\PASCAL\TIBOR
PASCAL\TIBOR


Ak by sme sa odvolávali iba na adresár TIBOR, systém by si s tým nevedel rady, lebo nie je súčasťou záznamu aktuálneho koreňového adresára. Toto odvolanie sa na adresár TIBOR by bolo platným iba v prípade, že aktuálnym adresárom je PASCAL. Ak aktuálnym adresárom je adresár \PASCAL\TIBOR , potom k adresáru LACO (nachádzajúcemu sa v adresári PASCAL) vedú nasledujúce cesty:

\PASCAL\LACO
.. \LACO

Na disky (disk) - presnejšie na mechaniky sa odvolávame písmenami. V základnej zostave najčastejšie je jedna disketová mechanika (zriedkavejšie môžu byť dve), pevný disk resp. pevné disky a CD mechanika. Potom

A:označuje prvú disketovú mechaniku,
B:označuje druhú disketovú mechaniku (ak je),
C:označuje prvý pevný disk,
D:označuje druhý pevný disk (ak je) resp. CD mechaniku (ak je), atd.


Počas práce počítača vždy niektorá zo zariadení je aktuálne. Vždy môžeme zmeniť aktuálne zariadenie. Každé zariadenie má práve jeden aktuálny adresár, ktorý počas zmeny zariadenia sa nemení (ak médium v patričnej mechanike nebol medzi tým zmenený).

Súbor je jednoznačne určený mechanikou, cestou a jeho názvom (meno + koncovka) - toto nazývame špecifikáciou súboru:

[mechanika:][cesta\]meno.koncovka


mechanika: znamená kód zariadenia (A, B, C, …). Cestu a názov súboru oddeľuje \ (backslash). V špecifikácii súboru sa nemôže vyskytovať medzera. Mechaniku a cestu nemusíme vždy zadať (na to ukazujú hranaté zátvorky). Ak ich nezadáme, potom systém príkazy bude vzťahovať na aktuálnu mechaniku a v nej na aktuálny adresár.

Nech je aktuálnym pevný disk C a na ňom nech je aktuálnym adresár PASCAL. Potom súbor P_1.PAS v adresári LACO môžeme určiť nasledujúcimi spôsobmi:

LACO\P_1.PAS
\PASCAL\LACO\P_1.PAS
C:\ PASCAL\LACO\P_1.PAS