6. ZÁKLADNÉ POJMY
Uvedieme nutné pojmy pri písaní jednoduchého programu. Cieľom tejto časti je naučiť čitateľa čo najskôr samostatne napísať dobre fungujúci, štruktúrovaný, logický a pekný program.
6.1 Vzorový program
Úloha
V detskom tábore pripravujú večeru. Vedúca kuchyne nevie koľko má kúpiť zemiakov. Normu na dieťa pozná a počet detí zistí u službukonajúceho. Potrebné množstvo zemiakov chce vypočítať pomocou počítača. Napíšte program pre vedúcu kuchyne!
Program nech najprv vyžiada normu zemiakov na dieťa v kg a potom počet detí. Výsledkom programu nech je celkove potrebné množstvo zemiakov na večeru. Program nech výsledok zobrazí napr. pre normu zemiakov 0.4 a počet detí 56 nasledovné:
Potrebné množstvo zemiakov:
56* 0.4 kg = 22.4 kg
|
Program bude vyzerať nasledovne:
 |
Na tento vzorový program sa budeme stále odvolávať a cez neho budeme vysvetľovať základné pravidlá a pojmy.
6.2 Stavebné kamene programu
Napísaný program prekladač spracuje. Samozrejme nevie všetko "prečítať", iba to, na čo ho jeho tvorcovia pripravili. Sú formálne (syntaktické) pravidlá, ktoré musíme dodržiavať pri písaní programu. Najmenšie stavebné prvky programu sú:
- Symboly (napr. : ; * :=)
- Služobné slová (napr. Program, Var, Begin, End)
- Identifikátory (napr. Norma, PocetDeti, Celkovo, Integer, Real)
- Návestia (ukážeme neskôr)
- Číselné konštanty (napr. 4, 5, 1)
- Reťazce - "textové konštanty" (napr. 'Počet detí: ')
- Rozdelovače (medzera, poznámka, koniec riadku)
Rozdeľovače oddeľujú ostatné prvky programu od seba. Napr. 26 5 sú dve číselné konštanty, lebo medzi nimi je medzera - bez medzery by to bola jedna číselná konštanta 256. Výnimkou je iba reťazec - v jeho tele sa rozdeľovače (napr. medzera) sa neinterpretujú ako oddelenie prvkov, ale ako súčasť konštanty. Hranicami reťazca sú jedine úvodzovky.
Prekladač nerozlišuje veľké a malé písmena (až na reťazce - tam áno). Teda to, aké písmená používame, závisí iba od nás. Turbo Pascal 7 už farebne rozlišuje služobné slová, teda vizuálne nám veľmi pomáha pri čítaní napísaného programu. Doporučujeme písať služobné slová a aj identifikátory s veľkým počiatočným písmenom.
Programový riadok:
Zdrojový program pozostáva z riadkov. Každý riadok môže obsahovať maximálne 126 znakov - ak v riadku bude viac znakov, prekladač ho nevie interpretovať a dôjde k chybe prekladu. Príkazy a poznámky môžeme písať aj do viacero riadkov, jedine základné prvky programu nemôžeme rozdeliť (napr. symboly, služobné slová, identifikátory, návestia, číselné a reťazce). Doporučujeme používať hranicu 80 znakov, lebo do jedného riadku na obrazovke sa zmestí práve toľko znakov.
Poznámky:
Poznámky používame, ak v rôznych miestach programu chceme zapísať rôzne informácie tak pre seba, ako aj pre tých, ktorí budú neskôr náš program čítať. Poznámky píšeme medzi zložené zátvorky { a }. Tieto časti programu prekladač preskočí. Ak nemáte na klávesnici zložené zátvorky, potom miesto nich môžete použiť kombináciu dvoch znakov (* a *) . Je to dedičstvo zo starého Pascalu.
Služobné slová:
Služobné slová, ako už ich názov naznažuje, sú vyhradené slová pre programovací jazyk Turbo Pascal a na iné účeli sa nemôžu používať. Každé služobné slovo má svoju pevne stanovenú funkciu. V našom vzorovom programe sme použili nasledujúce služobné slová: Program, Var, Begin a End.
6.3 Identifikátory
Isté jednotlivé prvky programu musíme pomenovať. Sú také prvky, ktoré pomenovali už tvorcovia Pascalu a my sa na nich už iba odvolávame. Takými sú napr. Integer, Real, Write a ReadLn. Sú také prvky programu, ktoré programátor sám určuje - v našom prípade to boli Zemiaky, PocetDeti, Norma a Celkovo.
Identifikátor určuje konkrétny prvok programu, teda musí byť jedinečným. Nemôžeme rovnakým identifikátorom označovať rôzne prvky programu. Napr. Zemiaky označovali náš program, teda žiaden ďalší prvok programu sa tak nazývať nemôže. Takisto ani služobné slová nemôžeme už použiť v úlohe vlastných identifikátorov - ony už sú obsadené.
Identifikátor môžeme tvoriť z malých a veľkých písmen, z číslic a zo znaku podčiarkovania. Identifikátor sa nemôže začínať číslicou a nerozlišujú sa veľké a malé písmená. Pod písmenami chápeme písmená anglickej abecedy. Diakritické písmená v názvoch identifikátorov používať nemôžeme. Identifikátor môže obsahovať ľubovolný počet znakov, ale na rozlišovanie sa používa iba prvých 63. T.j. ostatné znaky prekladač už neberie do úvahy. Samozrejme bolo by dosť čudné, keby sme používali také dlhé identifikátory - zápis nášho programu by bol dosť neprehľadný. Doporučujeme dodržiavať nasledujúce pravidlá: používať maximálne 15 znakov, prvé písmená písať veľkými písmenami a v prípade zložených slov - písať veľkými aj začiatky ostatných zložiek.
Príklady správnych identifikátorov:
PocetDeti
Norma
Okno1
Okno2
Bezny_Rok
Príklady nesprávnych identifikátorov:
1Den | { Nemôže sa začínať číslicou. } |
Ženy | { Nemôže obsahovať diakritické písmená. } |
Chod! | { Nemôže obsahovať výkričník. } |
222 | { Nemôže sa začínať číslicou. } |
Dva*dva | { Nemôže obsahovať hviezdičku. } |
6.4 Znaky ASCII
Je to jeden z vážnych pojmov vo výpočtovej technike. Znaky (písmená, číslice, špeciálne znaky, riadiace znaky) musíme vedieť odlíšiť medzi sebou. Každý znak zobrazujeme pomocou jedného bytu, teda ku každému znaku môžeme priradiť jedno číslo od 0 až po 255. Otázkou zostáva, že ku ktorému znaku priradiť aké číslo. Aby sme nevyrobili zmätok, prvých 128 zo 255 už Američania priradili. Sú to tzv. ASCII kódy (American Standard Code for Information Interchange). V tejto tabuľke číslice idú za sebou (ich kódy sú 48 až 57), aj veľké písmená anglickej abecedy (65-90) a aj malé písmená anglickej abecedy (97-122). Čísla od 129 po 255 môžeme používať pre národné znaky.
Medzi znakmi ASCII sú zobrazovateľné a riadiace. Zobrazovateľné znaky píšeme medzi úvodzovky v zdrojovom programe napr. 'A', '$'. Názov riadiace znaky pochádza z toho, že tieto znaky sa neobjavia na obrazovke alebo tlačiarni, ale týmito znakmi riadime činnosť týchto zariadení. Napr. posun riadku, posun stránky atď. Takými sú znaky 1 až 26 ASCII tabuľky. Označujeme ich nasledovne: ^A, ^B, …, ^Z a čítame Ctrl-A, Ctrl-B, …, Ctrl-Z. Tieto znaky zadávame tak, že držíme klávesu Ctrl a stlačíme patričnú klávesu. Každý znak môžeme zapísať aj pomocou číslic. V tomto prípade pred ASCII kód znaku napíšeme znak #. Napr. písmeno 'A' môžeme zapísať aj ako znak #65.
|