4.2 Štart systému
Počítač po zapnutí overuje hardvér a pamäť. Ak kontrola sa zakončí úspešne, potom sa zavedie operačný systém z ukázaného miesta (disketová mechanika, pevný disk resp. CD mechanika - v určenom poradí). Zavedú sa do pamäte vnútorné príkazy DOSu. Potom podľa obsahu súboru CONFIG.SYS sa prevedú základné nastavenia systému a nakoniec sa prevedú príkazy uvedené v súbore AUTOEXEC.BAT. Tento súbor sa automaticky vykoná po štarte, ako to naznačuje jeho názov (execute-beží).
Súbor AutoExec.Bat je príkazovým (batch) súborom - na to ukazuje jeho koncovka BAT. Ako v každom príkazovom súbore, aj v tomto sa nachádzajú DOSovské príkazy. Každý príkazový súbor sa dá spustiť. Počas jeho behu systém vykonáva postupne v danom poradí všetky DOSovské príkazy. Pomocou tohto súboru AutoExec.bat môžeme automaticky spustiť všetky potrebné súbory. Po ukončení práce súboru AutoExec.Bat sa obvykle objaví znak pripravenosti systému k práci (prompt), ktorý zvykne pozostávať zo znaku aktuálneho zariadenia, z cesty k aktuálnemu adresári a zo znaku >, napr.:
C:\HRY>
Tieto znaky sa nedajú zmazať. Po nich sa zapisujú príkazy pre systém. Po vykonaní príkazu sa znovu objavia. Znak pripravenosti, presnejšie jeho obsah, môžeme meniť pomocou príkazu PROMPT (jeho popis uvedieme neskôr).
Ak systém prestane z nejakého dôvodu reagovať na naše príkazy - zamrzne, treba ho reštartovať. Existuje tzv. teplý štart - ak stlačíme súčasne tri klávesy ALT, CTRL a DEL. Ak ani na to nereaguje, potom musíme urobiť tzv. studený štart, t.j. zatlačíme gombík RESET na počítači, čo zodpovedá vypnutiu a zapnutiu počítača. Zriedkavo, ale stáva sa, že ani to nepomáha. V takom prípade treba počítač vypnúť a približne po jednej minúte znovu zapnúť.
4.3 Písanie príkazov
Spustiteľné programy majú koncovku EXE alebo COM. Takýto program spustíme tak, že napíšeme jeho meno (koncovku nemusíme) a stlačíme klávesu ENTER:
[zariadenie:][cesta\]príkaz
Zo špecifikácie môžeme vynechať označenie zariadenia (ak je aktuálne) a tiež môžeme vynechať cestu (ak súbor sa nachádza v aktuálnom adresári). Ak teda aktuálnym zariadením je C: a aktuálnym adresárom je HRY\LACO, potom hru TETRIS odštartujeme tak, že napíšeme slovo TETRIS a stlačíme klávesu ENTER. Ak nie je tento adresár aktuálnym, potom príkaz HRY\LACO\TETRIS zaručí spustenie danej hry. V ďalšej časti prompt budeme uvádzať menšími písmenami:
C:\HRY\LACO>TETRIS C:\>HRY\LACO\TETRIS
V príkazoch sa nerozlišujú veľké a malé písmená. Pozíciu kurzora (toho miesta, kam budeme písať nasledujúci znak) označuje, vo väčšine prípadov, blikajúci znak - aj ten sa dá meniť. Stroj začne spracovávať náš príkaz až po stlačení klávesy ENTER resp. RETURN. Do tej doby príkaz môžeme modifikovať. Pre modifikáciu napísaného textu používame nasledujúce klávesy:
- <- (šípka vľavo): Kurzor sa posunie o jednu pozíciu doľava, ak nie je na začiatku textu.
- -> (šípka vpravo): Kurzor sa posunie o jednu pozíciu doprava, ak nie je na konci textu.
- BACKSPACE (obvykle nad klávesom ENTER): Maže sa znak pred kurzorom a kurzor sa posunie o jednu pozíciu doľava.
- Delete: Maže sa znak na ktorom sa nachádza kurzor. Pozícia kurzora sa nemení.
- Home: Kurzor sa posunie na začiatok napísaného textu.
- End: Kurzor sa posunie na koniec napísaného textu.
- Insert: Písať text môžeme v dvoch režimoch - v režime vkladania a v režime prepísania. Režim vkladania znamená, že text sa vkladá v mieste kurzora a všetky znaky ležiace vpravo od kurzora sa posúvajú doprava. Režim prepisovania znamená, že vkladaným textom budeme prepisovať už existujúci text. Týmto klávesom Insert meníme medzi sebou tieto dva režimy.
- Esc: Zrušenie teraz napísaného textu.
DOS má vnútorné a vonkajšie príkazy. Vnútorné sú zavedené do pamäte už pri štarte systému, kým vonkajšie sú uvedené ako EXE resp. COM súbory (ktoré sa nachádzajú spravidla v jednom adresári - DOS).
Po napísaní príkazu systém sa ho snaží spracovať najprv ako vnútorný. Ak taký vnútorný príkaz neexistuje, potom ho bude hľadať na patričnom zariadení. Keď ho nájde - zavedie ho do pamäte a vykoná ho. Ak systém daný príkaz nenájde ani na patričnom zariadení, potom ukončí svoju prácu s chybovým hlásením.
Ak ku príkazu patria aj príslušné parametre, potom ich oddeľujeme od názvu príkazu a navzájom od seba aspoň jednou medzerou.
Vytlačme si obsah súboru P_1.PAS. Na vykonanie tohto príkazu existuje vonkajší príkaz DOSu PRINT, ktorý sa nachádza v adresári DOS a jeho parametrom je názov súboru, ktorý chceme vytlačiť. Ak aktuálnym je adresár DOS, potom špecifikáciu súboru (jeho cestu) nemusíme uvádzať, ale musíme uviesť špecifikáciu súboru, ktorý chceme vytlačiť, lebo ten sa nachádza v inom adresári:
C:\DOS>PRINT \PASCAL\LACO\P_1.PAS
Ak adresár DOS nie je aktuálnym, potom musíme uviesť celú špecifikáciu aj príkazu PRINT. Nech teraz aktuálnym adresárom je adresár C:\PASCAL\LACO - v tomto prípade môžeme skrátiť špecifikáciu súboru, ktorý chceme vytlačiť:
C:\PASCAL\LACO>\DOS\PRINT P_1.PAS
Ak neuvedieme úplnú špecifikáciu príkazu, potom systém ten príkaz bude hľadať na aktuálnom zariadení v aktuálnom adresári. Ak tým adresárom nie je ten, ktorý obsahuje daný príkaz, potom tento príkaz sa nevykoná. Ak chceme aby systém prehľadával aj iné adresáre, potom to musíme definovať pomocou príkazu PATH.
V nasledujúcej stránke uvedieme základné príkazy operačného systému:
|