6.5 Reťazce
Ľubovolnú postupnosť ASCII znakov nazývame reťazcom. Píšeme ich medzi úvodzovky. Ak medzi úvodzovkami sa nenachádza žiaden znak, potom je to prázdny reťazec. Napr. '' - je prázdny reťazec, '***' - je reťazec z troch znakov, atď. Ak súčasťou reťazca má byť úvodzovka, potom napíšeme úvodzovku dvakrát, napr. ak chceme aby obsahom reťazca bolo Si 'velmi' múdry, potom to zapíšeme nasledovne: 'Si ''velmi'' múdry', ktorý pozostáva z 16 znakov. Dvakrát zapísaná úvodzovka sa považuje za jeden znak. Prekladač to správne interpretuje. Reťazec môže obsahovať aj riadiace znaky, ktoré zapíšeme pred, za alebo medzi texty uzavreté v úvodzovkách. Napr.:
'Začína sa nový riadok'#10#13
^G'Budíček!!! '^G^G'Vstávaj!'
'Chyba'#7
#65#74#65#74
'AJAJ'
Znak #10 je posun riadku (Line Feed) a #13 je návrat vozíka (Carriage Return), t.j. skok na začiatok riadku. Znaky ^G a #7 označujú pri výpise na obrazovku ten istý znak - zvukový signál. Štvrtý a piaty je totožný, iba štvrtý je nečitateľný. Najvhodnejšie je zobraziteľné znaky vždy zapisovať ich znakom a nie kódom. Reťazec nemôžeme začať v jednom riadku a ukončiť v druhom.
6.6 Číselné konštanty
Číselné konštanty môžeme zadať nasledujúcimi troma rôznymi spôsobmi:
- Desiatkové celé číslo
- Šestnástkové celé číslo
- Reálne číslo
Desiatková celá konštanta je kladné alebo záporné cele desiatkové číslo alebo nula. V prípade záporného čísla pred číslo napíšeme znamienko - (mínus). V prípade kladného čísla alebo nuly môžeme napísať pred číslo znamienko + (plus), ale nie je povinné. Ak použijeme na zobrazenie desiatkovej celej konštanty 4 byty, potom najväčšie číslo, ktoré môžeme zobraziť bude približne 2 miliardy a najmenšie -2 miliardy. Napr.
+124 | |
-6 | |
0 | |
2147483647 | { najväčšie číslo } |
-2147483648 | { najmenšie číslo } |
V prípade šestnástkovej celočíselnej konštanty pred číslo napíšeme znak $. Čísla môžu byť záporné aj kladné. Napísať môžeme maximálne 8 číslic. Napr.
$A000
+$1234ABCD
-$1C
Reálnymi číslami nazývame všetky také čísla, ktoré dokážeme zapísať v desatinnom tvare ako napr. 1, 9.1, 13345.6666, 0.00566 alebo 100000.0. Keďže v takomto tvare zadávať veľké a malé čísla môže byť pomerne nepohodlné, vo všeobecnosti reálne čísla zadávame v tvare tzv. plávajúcej desatinnej čiarky. Tento tvar pozostáva z dvoch častí. Najprv napíšeme ľubovolné desatinné číslo (volá sa to mantisa), potom nasleduje písmeno E a za ním celé číslo so znamienkom - volá sa to exponenta. To znamená, že naše reálne číslo je mantisa vynásobená s číslom desať umocnené na exponentu. Ak exponentu vynecháme, to znamená, že jej hodnota je 0. Napr.:
12.999 | { 12.999*100 = 12.999 } |
1E0 | { 1*100 = 1 } |
1E9 | { 1*109 = 1000000000 } |
-0.006 | { -0.006*100 = -0.006 } |
12E2 | { 12*102 = 1200 } |
5E-4 | { 5*10-4 = 0.0005 } |
-6.2E3 | { -6.2*103 = -6200 } |
6.7 Premenné, typy
Program spracováva údaje. Kým program v strojovom jazyku pracuje s údajmi nachádzajúcimi sa na konkrétnych miestach v pamäti, programátor programujúci vo vyšších jazykoch je od toho oslobodený. Programátor musí povedať iba to, že koľko a akú veľkú časť z pamäte bude potrebovať. Tieto časti pamäte musíme pomenovať a určiť typ údajov, ktoré sa tam budú ukladať. Takto pomenované pamäťové miesta sa nazývajú premennými. Napríklad v našom príklade sme použili tri premenné. Počet detí - celé číslo, norma - reálne číslo a celkové množstvo zemiakov - reálne číslo. Na zobrazovanie celých čísel Pascal má niekoľko typov. Napríklad ak použijeme na zobrazenie celého čísla 2 byty, potom rozpätie použiteľných celých čísel bude od -32768 až po +32767. Ak nevyhovuje, musíme zobrať ten typ, ktorý bude vyhovovať, lebo v opačnom prípade program pri behu môže zhavarovať.
Všetky premenné - používané v programe, musia byť deklarované.
6.8 Štruktúra programu
Program Zemiaky ;
Hlavička programu sa povinne začína služobným slovom Program za ktorým nasleduje identifikátor programu a jedna bodkočiarka, ktorá uzaviera hlavičku programu. Doporučujeme použiť ten istý názov pre názov programu a aj pre názov súboru do ktorého ho uložíme. Teda názov by nemal byť dlhší než 8 znakov. Pod DOSom totiž nemôžeme pracovať s dlhšími názvami. Poznamenávame, že teoreticky je možné vynechať hlavičku programu, ale nedoporučujeme.
Var | |
| PocetDeti : Integer ; |
| Norma, |
| Celkovo : Real ; |
Po hlavičke programu nasleduje deklaračná časť. Tu musíme deklarovať - určiť názvy a typy všetkých premenných, ktoré náš program používa. Začína sa služobným slovom Var, za ktorým nasledujú jednotlivé deklarácie. Premennú deklarujeme tak, že za jeho názov napíšeme dvojbodku a za touto dvojbodkou uvedieme typ premennej, ktorý ukončíme bodkočiarkou. Môžeme použiť ľubovolný počet deklarácií. Rovnaké typy môžeme spojiť do jedného - viď Norma a Celkovo sú rovnakého typu. Identifikátory premenných rovnakého typu zapíšeme za sebou oddelené od seba čiarkou, potom nasleduje dvojbodka, typ premennej a bodkočiarka. V deklaračnej časti môžeme deklarovať nie len premenné ale aj veľa iných objektov napr. nové typy premenných, konštanty, procedúry, funkcie atď.
Samotný program nazývame výkonnou časťou. Poznámky neuvádzame, nakoľko ony nie sú aktívnou súčasťou programu:
Begin | |
| Write('Norma zemiakov na jedno dieťa: ') ; |
| ReadLn(Norma) ; |
| Write('Počet detí: ') ; |
| ReadLn(PocetDeti) ; |
| Celkovo := Norma*PocetDeti ; |
| WriteLn(' Potrebné množstvo zemiakov: ') ; |
| WriteLn(PocetDeti, '*',Norma:4:1, ' kg =',Celkovo:5:1, ' kg') ; |
| ReadLn ; |
End. | |
Výkonná časť sa začína služobným slovom Begin a končí sa služobným slovom End. Za služobným slovom End, ktorý označuje koniec programu - je bodka. Všetky príkazy programu píšeme medzi tieto dva služobné slová oddelené od seba bodkočiarkou. Prekladač, text za služobným slovom End - ignoruje. Bodkočiarka nie je súčasťou príkazu, len ich oddeľuje. Napr. za posledným príkazom ReadLn by sme vôbec nemuseli písať bodkočiarku. Ale z istých dôvodov je lepšie ak ju tam napíšeme. Môže sa stať, že rozšírime náš program o ďalšie príkazy a v takom prípade vynechaná bodkočiarka by mohla vadiť. Poznamenávame, že napísaná bodkočiarka za posledným príkazom neškodí - znamená, že sme pridali prázdny príkaz. Ale pozor, existuje niekoľko prípadov, keď nemôžeme napísať bodkočiarku.
Príkaz, ako už jeho názov naznačuje, prikazuje počítaču vykonať nejakú činnosť. V našom programe sme používali iba jednoduché príkazy.
|