5.3 Stavba obrazovky prostredia Turbo Pascalu
Hlavná ponuka
Celkom horný riadok je hlavná ponuka. Jeho aktivácia je pomocou klávesy F10:
File Edit Search Run Compile ...
Pomocou šípiek (ľavá a pravá) sa môžeme pohybovať medzi jednotlivými položkami. Ak potom stlačíme klávesu ENTER, objaví sa zvislá podponuka - teraz sa môžeme pohybovať pomocou šípiek (dole a hore) a následným stlačením klávesy ENTER sa vykoná voľba patričnej funkcie. Vybrať a vykonať funkciu môžeme aj pomocou vyznačeného písmena v názve ponuky (napr. červenou farbou) - stačí stlačiť príslušné písmeno. Položke v ponuke môže zodpovedať podponuka, dialógové okno alebo vykonávateľný príkaz. Často pri položkách v ponukách sú uvedené aj klávesové skratky. Tieto sú tzv. horúce klávesy (hot key), pomocou ktorých sa dá vyvolať konkrétna voľba z ľubovolného miesta. Napr. ak stlačíme klávesu F3, objaví sa dialógové okno, ktoré bude očakávať názov toho súboru, s ktorým chceme pracovať. Ak nechceme otvoriť žiaden súbor, potom stlačme klávesu Esc (Escape-útek). Popis horúcej klávesy F3 sa nachádza v ponuke File hlavnej ponuky vedľa podponuky Open.
Z hlavnej ponuky do editovacieho okna sa môžeme dostať buď stlačením klávesy Esc alebo kliknutím myši hocikde v poli editovacieho okna .
Základný riadok
Posledný riadok obrazovky (dole) je tzv. základný riadok. Tento riadok obsahuje základné informácie (na daný moment) - v podstate sa jedná hlavne o klávesové skratky. Ale skutočne iba najnutnejšie, lebo veľa informácií sa nezmestí do jedného riadku. Navyše môže obsahovať aj krátke vysvetlenie. Tento riadok v základnom stave (v textovom editore) má nasledujúci tvar:
F1 Help F2 Save F3 Open Alt+F9 compile ...
Ak napr. stlačíme klávesu F1 automaticky sa dostávame do okna pomôcok.
Desktop
Je to priestor obrazovky medzi riadkom hlavnej ponuky a základným riadkom - užívateľský priestor. Vlastne je to taký necitlivý vzorkovaný priestor, na ktorom sa budú ukladať resp. zobrazovať užívateľské okná. Tento priestor nikdy nezasahuje do priestoru hlavnej ponuky a základného riadku a zväčša sa celkom pokrýva užívateľskými oknami.
Okná (užívateľské okná)
Existuje viacero typov okien. My sa zatiaľ budeme zaoberať iba oknom textového editora - textovým oknom, v ktorom píšeme naše zdrojové programy. Na desktope môže byť súčasne viacero takých okien. To závisí iba od nás, presnejšie od toho, koľko takých okien otvoríme. Jedno z okien je aktívne a ten reaguje na naše pokyny, t.j. na stlačenie klávesy. Je to buď okno hlavnej ponuky alebo desktop, v poslednom prípade je to jedno z okien desktopu. Okná sa môžu vzájomne prekrívať, ale aktívne okno je vždy navrchu - a sem sa zapisujú stlačené znaky. Aktívne okno má dvojitý rám. Zatiaľ neotvárajme viacero okien. Pracujme iba s jedným. (V prípade viacero okien pohyb medzi nimi sa realizuje pomocou klávesy F6 a Shift-F6.). Zavrieť aktívne okno môžeme pomocou Alt-F3.
5.4 Skúšobný program
Predtým, ako sa pustíme do detailov, uvedieme si jednu ukážku. Úloha je veľmi jednoduchá:
Úloha
Zobrazme na obrazovke nasledujúci text "Sláva, beží môj prvý program!".
|
Prakticky každá učebnica programovania sa začína úlohou zobrazenia na obrazovke textu "Hello World". Urobíme to isté.
Ak na desktope máme otvorené okno Noname00.Pas alebo ľubovolné iné, potom ho zrušme príkazom Alt-F3. Pomocou ponúk by sme to mohli urobiť nasledovne: pomocou klávesy F10 aktivujme hlavnú ponuku, potom si zvoľme podponuku Window a v ňom bod Close. Túto procedúru v budúcnosti zapíšeme nasledovne: Window/Close.
Teraz stlačte horúcu klávesu F3 (File/Open) - objaví sa dialógové okno, ktoré bude požadovať napísanie názvu toho súboru, ktorým chceme pracovať. Napíšte Hurra. Koncovku nemusíme uvádzať, ten je automaticky ".PAS". Nakoľko taký súbor ešte neexistuje, objaví sa na desktope prázdne okno, ktoré pokríva celý desktop. Samozrejme, pokiaľ by taký súbor už v aktuálnom adresári existoval - zobrazil by sa ten. Názov okna bude Hurra.Pas. Prirodzene sme mohli písať náš program aj do okna Noname00.Pas, ale zadať názov súboru by sme aj tak museli - pri uložení. Najlepšie je zadať meno hneď na začiatku. V prípade núdze stačí stlačiť klávesu F2 a súbor sa uloží, kým pre nepomenovaný súbor budeme musieť zadať ešte meno súboru resp. ho potvrdiť. Napíšme do prázdneho okna náš program:
Program Hurra;
Begin
WriteLn('Sláva, beží môj prvý program!');
End.
Okrem textu 'Sláva, beží môj prvý program!' je jedno či používame malé alebo veľké písmená. Prvý riadok slúži na identifikáciu. Doporučujeme používať zhodné mená so zdrojovým súborom. V tomto programe nie sú premenné a pozostáva iba z jedného príkazu WriteLn a v úvodzovkách je ten text, ktorý sa má zobraziť v DOSovskom okne. V Turbo Pascale príkazy musíme písať medzi Begin a End.
Uvedieme najčastejšie používané príkazy pri písanie textu:
Insert: prepínanie medzi režimami vkladania a prepísania
- Ak sme v režime vkladania (insert), potom zadaný znak sa zobrazí na mieste kurzora a všetky ostatné znaky sa posunú doprava. V režime prepisovania (overwrite) - zadávané znaky prepisujú znaky na mieste kurzora. Režim vkladania je označovaný tenkou vodorovnou čiarou blikajúcou v dolnej pozícii kurzora, kým režim prepisovania je označované blikajúcim sa úplným obdĺžnikom na mieste kurzora.
Enter: Začiatok nového riadku.
- V prípade režimu prepisovania kurzor sa posunie na prvý znak ďalšieho riadku. V prípade režimu vkladania sa vytvorí nový riadok do ktorého sa presunie zvyšok riadku (od kurzora vpravo) a kurzor sa nachádza v prvej pozícii presunutého riadku.
Posun kurzora:
- Šípka vpravo: Kurzor sa posunie o jednu pozíciu doprava.
- Šípka vľavo: Kurzor sa posunie o jednu pozíciu doľava.
- Šípka hore: Kurzor sa posunie o riadok hore.
- Šípka dole: Kurzor sa posunie o riadok dole.
- Home: Kurzor sa presunie na prvý znak v riadku.
- End: Kurzor sa presunie za posledný znak v riadku.
- Ctrl-Doprava: Kurzor sa posunie o slovo doprava.
- Ctrl-Doľava: Kurzor sa posunie o slovo doľava.
- Ctrl-Page Up: Kurzor sa posunie na úplný začiatok textu.
- Ctrl-Page Down: Kurzor sa posunie na úplný koniec textu.
Zrušenia:
- Delete: Zruší sa znak na mieste kurzora. Pozícia kurzora sa nemení.
- BackSpace: Zruší sa znak vľavo od kurzora a kurzor sa posunie na jeho miesto.
- Ctrl-Y: Zruší sa riadok, v ktorom sa nachádza kurzor. Riadok pod ním sa posunie o jeden riadok dohora a kurzor sa presunie na začiatok tohto riadku.
Prezrime si náš program a overme, či sme neurobili nejakú chybu. Ak sa nám zdá, že všetko je v poriadku, potom ho preložme príkazom Compile/Compile alebo stlačením klávesy Alt-F9. Spájanie zvlášť vykonávať nemusíme, ono je súčasťou daného príkazu. Ak prekladač nezistil žiadne chyby objaví sa okno s nasledujúcimi informáciami:
- Názov preloženého programu - Main file
- Koľko zostáva voľnej pamäte - Free memory
- Celkovo koľko riadkov bolo preložených - Total lines
A nakoniec oznámi, že "Compile successful: Press any key", t.j.: Preklad bol úspešný, stlačte ľubovolnú klávesu. Zdanlivo sa nič neudialo, ale hotový spustiteľný program už je pripravený v pamäti na štart.
Ak prekladač nemohol preložiť program, potom sa zobrazí zdrojový program na tom mieste, kde narazil na chybu s krátkou informáciou o chybe. Teda kurzor tam bliká, kde je chyba. Urobme si úmyselne chybu v programe (možno že ste už dajakú urobili), napr. miesto slova Begin napíšme slovo Begim. Preklad sa preruší a zobrazí sa text s kurzorom na prvej pozícii slova Begim a objaví sa nasledujúca informácia:
- Error 36: BEGIN expected.
T.j. číslo chyby je 36 a text je, že tu sa očakáva kľúčové slovo BEGIN.
Ak napríklad vynecháme z kľúčového slova WriteLn písmeno e, potom prekladač sa zastaví na slove WritLn s kurzorom na písmene W a vypíše:
- Error 3: Unknown identifier. (Neznámy identifikátor.)
atď.
Koniec koncov by sme sa dopracovali k tomu, že preklad by prebehol v poriadku. Teraz spustíme program príkazom Run/Run resp. horúcou klávesou Ctrl-F9. Ak by sme stlačili Ctrl-F9 bez prekladu, prostredie by najprv preložilo program a potom ho spustilo. Teda teoreticky by sme nemuseli vôbec používať Alt-F9. Ale nedoporučuje sa, lebo môže sa stať, že už skoro hotový program (urobili sme veľa zmien a neuložili sme finálnu verziu) odštartujeme klávesou Ctrl-F9. Urobili sme nie formálnu chybu, teda preklad prebehne bez problémov, ale urobili sme logickú chybu - spustený program zablokuje operačný systém - musíme reštartovať počítač. Samozrejme neuložené informácie sa stratia. Prichádzame o vykonanú prácu. Ponaučenie - pred spustením programu sa doporučuje vždy uložiť finálnu verziu zdrojového programu.
Stlačili sme Ctrl-F9. Niečo blesklo na obrazovke a všetko zostalo po starom. Čo sa vlastne stalo? Program prebehol a text pravdepodobne zostal na užívateľskom (DOSovskom) okne. Presvedčíme sa o tom pomocou stlačenia klávesy Alt-F5 resp. príkazom Window/User screen. Ak stlačíme ľubovolnú klávesu vrátime sa do prostredia Turbo Pascalu. Čo je to vlastne užívateľské okno? Je to "skutočný obsah" obrazovky, ktorý prostredie Turbo Pascalu uloží pred tým ako obsadí obrazovku. Toto prostredie má za úlohu zjednodušiť prípravu programov ale keď beží náš program, zmení sa na "skutočnú" obrazovku operačného systému. Po ukončení práce nášho programu sa vráti do okna textového editora. Program často vykoná svoju prácu tak rýchlo, že to ani nezbadáme. Existuje jeden trik, ako zabrániť tomu, aby prostredie sa hneď vrátilo - vložíme jeden príkaz ReadLn na koniec programu:
Program Hurra;
Begin
WriteLn('Sláva, beží môj prvý program!') ;
ReadLn ;
End.
Príkaz ReadLn zabezpečí, že náš program bude čakať na stlačenie klávesy ENTER. Spustime náš program a keď chceme pokračovať - stlačíme klávesu ENTER.
|